Aj keď spočiatku to vyzeralo tak, že naša exkurzia bude upršaná, nestalo sa. Ráno 24. októbra sme síce vyrazili za mierneho mrholenia a na Donovaloch nás vítal sneh, okolie Nitry a Serede už bolo zaliate slnkom občas schovaným za ťažkými jesennými mrakmi, ktoré vetrisko vytrvalo preháňal po oblohe.
V Seredi sme navštívili MÚZEUM HOLOKAUSTU. V jednotlivých barakoch bývalého pracovného koncentračného tábora, v ktorom nacisti cielene nevraždili, ale využívali remeselnícke zručnosti židovských občanov a postupne ich deportovali do Auschwitzu, sme sa dozvedeli, ako pracovný koncentračný tábor fungoval, ako prebiehalo riešenie tzv. židovskej otázky a Židia postupne prichádzali o základné osobné i občianske práva, ako deportácie Židov prebiehali, a veľmi nás zasiahli videá – výpovede deportovaných preživších, ktorým sa podarilo prežiť hrôzy živorenia v Auschwitze.
Pri sklenených tabuliach s takmer 60-tisíc menami deportovaných, ktoré pripomínajú zástupy ľudí, sme si definitívne uvedomili, že náš mierový život nie je samozrejmosťou. Je tenučkou niťou, ktorú dokážu pretrhnúť nenávistné reči a cielené „gumovanie mozgov“ o nepohodlnosti niektorých skupín obyvateľstva. A odtiaľ je naozaj veľmi, veľmi blízko k vojnovým konfliktom!
Cestou zo Serede vo všetkých doznievali emócie, no zároveň sme sa pripravovali na ďalší program. Aj Bratislava nás privítala slnkom a vetrom. Prešli sme sa po jej historickom centre, videli sme Prezidentský palác, Michalskú bránu, prešli sme okolo Bratislavského hradu, na nábreží Dunaja urobili pekné zábery bratislavských mostov, Slovenského národného divadla a zvečnili sa pred sochou M.R. Štefánika.
Druhý deň exkurzie už patril histórii. Pod hradom DEVÍN sme sa dozvedeli o jeho strategickom význame v období Samovej ríše, veľkomoravskom období, porozprávali sme sa o časoch slovenského romantizmu a činnosti a zásluhách štúrovcov, prešli sa pri sútoku Dunaja a Moravy.
Z Devínskej Novej Vsi sme sa vybrali po turistickom chodníku cez rieku Morava do Rakúska, aby sme po takmer 4-kilometrovej túre navštívili zámok Schlosshof – poľovnícke sídlo manžela Márie Terézie, akoby zmenšenú kópiu viedenského Schönbrunnu. Očarili nás nádherné záhrady i samotné komnaty zámku, prekvapením boli výbehy s ťavami, lamami a krásnymi plnokrvníkmi.
Všetci poriadne unavení, no plní mnohých zážitkov i nových poznatkov a spokojní s programom celej exkurzie sme pomíňali posledné eurá v NC Avion, povinnej zastávke všetkých skupinových návštevníkov Bratislavy, a presne o 21. hodine sme vystúpili z autobusu v Starej Ľubovni a rozišli sa domov.
Paula Begalová, študentka 4. ročníka hotelovej akadémie a ďalších 48 cestovateľov